„V jeseni sa bude prasacia chrípka šíriť rýchlo“, hovorí virológ Machala. Toľko prípadov prasacej chrípky, ako videl on, nevidel zrejme nikto v celej Českej republike. Odborník na infekčné choroby, lekár Ladislav Machala, vedie oddelenie v pražskej nemocnici Bulovka, kde sa doposiaľ liečili ľudia, ktorí chrípku dostali.  

Svet sa bojí prasacej chrípky. Máte pre svoju rodinu nachystané nejaké zvláštne opatrenia?
Vlastne áno. Mám doma tamiflu. Ale je to trochu inak, ako to na prvý pohľad vyzerá: dostal som ho pred rokmi a vzal som si ho domov. Myslím, že ešte nie je po záručnej lehote. 

Považujete túto chrípku za obzvlášť nebezpečnú?
Vo všeobecnosti sa chrípky ako choroby vždy dosť bojím. Často sa zľahčuje. Keď som ako dieťa zakašľal, mama mi povedala: Máš chrípku. Ľudia si myslia, že pri chrípke sa kýcha. Ale pri chrípke sa najmä kašle, pretože sa usádza nižšie, v dolných dýchacích cestách. 

A považujete za nebezpečnú tú prasaciu?
Z ekonomického hľadiska určite. Na jeseň sa začne šíriť veľmi rýchlo. Nepochybujem o tom, pretože sa rozširuje už teraz v lete, čo je neobvyklé. V zime sú ľudia oslabení, náchylnejší na ochorenie, a budú viac pohromade. 

Pôjde aj o životy ľudí?
Zatiaľ sa zdá, že vírus nie je virulentný, teda, zjednodušene povedané, nemá silu. Ale to sa môže zmeniť. Alebo nemusí. 

Nerozumiem, prečo sa takmer automaticky hovorí, že na jeseň príde druhá a nebezpečnejšia vlna chrípky. Čo už dnes niekto na svete vie, aká bude?
Je jasné, že vírus bude obiehať frekventovanejšie. V lete chodíme na plaváreň, čo je otvorený priestor, v zime na bál, do divadla. Vírus bude mať uľahčené podmienky. Za rečami o obavách z tej druhej, horšej vlny, je zrejme skúsenosť s pandémiou španielskej chrípky, kedy sa vírus, ktorý bol najskôr celkom neškodný, vrátil a bol smrtiaci. 

Musí  to platiť aj teraz?
To práve nikto nevie. Chrípkový vírus je premenlivý. Môžeme si predstaviť, že sa vráti v oveľa silnejšej podobe. Ale ani to nemusí byť pravda. Je to, ako keď predpovedajú pre Los Angeles zemetrasenie „biblických rozmerov“, pretože už tam ťažké zemetrasenie bolo. Zatiaľ neprišlo, ale stať sa to môže. 

Takže: čo vieme?
Pri chrípke nikto nedokáže povedať, či bude virulentnejšia. Ale tá možnosť tu určite je. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že ochorieť by mohli až dve miliardy ľudí a vraj to bude najväčšia pandémia v dejinách ľudstva.  

Kde to vzaliflTú chorobu nepodceňujem, ale rovnako by predsa mohli povedať, že neochorie nikto. Vyzerá to, akoby už dopredu mali menný zoznam nakazených.
Hovoria tým, že ľudia sa nakazia. Teraz však ide o to, aký ťažký priebeh bude mať choroba. A my sa bojíme, aby vírus nezosilnel. Súčasne môže získať aj rezistenciu voči liekom. Ale to už môžeme ovplyvniť. 

Ako často sa stáva, že vírus zmutuje do horšej podobyflNakoľko je to pravdepodobné?
My to vieme len z jednej skúsenosti, a tou je španielska chrípka. 

To neznie povzbudivo.
Trochu optimizmu: od tej doby sme múdrejší. Vieme už, čo je chrípka, pretože v roku 1933 bol objavený jej vírus. Máme celosvetovú sieť laboratórií, rýchlu celosvetovú výmenu informácií, máme možnosť rýchlo vyrábať vakcínu aj lieky. Na druhej strane, kvôli globalizácii sme zraniteľnejší. Pri prestupe v Londýne na letisku stretnem viac ľudí, než koľko ich pred sto rokmi videl dedinčan za celý život. A tí to potom roznesú ďalej. Keď pred sto rokmi plávali ľudia loďou z Ameriky, trvalo to tak dlho, že za ten čas boli buď mŕtvi alebo už zasa zdraví. Niekto povedal, že teraz oblieta nákaza svet tryskovou rýchlosťou. Napriek tomu si myslím, že scenár španielskej chrípky by sa nemal opakovať. 

Vráťme sa k mutovaniu vírusu. Musí naozaj nevyhnutne zmutovať na horšíflJe dôležité vedieť to, aby sme mali predstavu, čo sa môže stať v jeseni.
Nie, nemusí. Vírus môže byť jednu zimu ťažší, druhú zimu ľahší. Je ťažké predvídať, čo bude. Vírus takzvane driftuje, to znamená, že sa vráti trochu pozmenený. Keď sme pri tom mutovaní: problém by bol, keby spolu zmutovala prasacia a vtáčia chrípka. Prasa, čo je najpravdepodobnejšie, by sa súčasne nakazilo od ľudí aj od vtákov. Vtáčia chrípka je vysoko smrteľná, umiera na ňu až polovica nakazených, pretože má zložku, ktorá spôsobuje zápal pľúc. Na druhej strane, obtiažne sa šíri. Prasacia chrípka má síce ľahký priebeh, ale šíri sa ľahko. A toto sa môže prihodiť zrejme kdekoľvek, čo je novinka. 

Prečo novinka?
Doposiaľ sa pandémie rodili vždy v južnej Číne. Je tam obrovská koncentrácia ľudí, ktorí žijú vedľa prasiat a na rybníkoch ešte chovajú kačice. Súčasne je v ceste ťažných vtákov, ktorí si na tie rybníky sadajú a roznášajú nákazu do sveta. Čína bola vždy laboratórium, odkiaľ sa chrípka šírila. Bolo to, ako keď hodíte horiacu sviečku do stohu slamy. Lenže teraz sa globálna epidemiologická situácia zmenila. Táto pandémia vznikla v mexickej dedine, ktorej hranice by pred rokmi vírus ani nedokázal opustiť. Teraz je vlastne celý svet akoby južná Čína. 

Je prasacia chrípka nebezpečnáfl Je horšia ako obyčajná chrípka?
Nezdá sa, že by bola nebezpečnejšia. Teda - ak ide o priebeh. Ale je oveľa nákazlivejšia. 

Čím to je?
Pretože nikto zo žijúcich ľudí sa s ňou ešte nestretol. Náš imunitný systém sa s ňou nemal možnosť zoznámiť. 

Čo robí z chrípky, ktorá nám pripadá banálna, smrtiacu chorobu?
V prípade bežnej sezónnej chrípky zabíjajú horúčky. Najviac sú preto ohrození starí ľudia, ktorí majú nejaké chronické choroby, napríklad kardiaci. Telo jednoducho nevydrží horúčku. Bežná sezónna chrípka je pre zdravého človeka skôr nepríjemnosťou než ohrozením. 

Prečo bola napríklad španielska chrípka takou metlou, že zabila až päťdesiat miliónov ľudí?
Španielska, podobne ako napríklad vtáčia chrípka, spôsobovala na rozdiel od bežnej chrípky ťažké zápaly pľúc. Tie môžu paradoxne vo väčšej miere ohroziť mladých ľudí, ktorých organizmus „prestrelí“ obrannú reakciu. 

Nebolo toľko obetí preto, že vojna ľudí vysililaflBola horšia strava, zdravotná starostlivosť.
To by som nepovedal. Samozrejme, hovorí sa, že ľudia boli po vojne oslabení. Ale to je otázka.  

Má  prasacia chrípka nejaký charakteristický znak, podľa ktorého človek spozná, že sa u neho nezačína bežná chrípka, ale prasacia?
Nie, to nemá. To sa spozná len na základe laboratórneho vyšetrenia. A to je možné v priebehu niekoľkých hodín. 

Ako sa človek môže brániť, aby ju nedostal?
Myslím, že väčšina populácie sa tak či onak nakazí. 

Ale - ako sa tomu brániť?
Nevyhľadávať miesta, kde sú chorí. Ale to by asi v prípade veľkej pandémie nebolo nič platné. Druhá vec je dodržiavať zásady zdravej životosprávy a nevysilovať organizmus fajčením, stresom, flámovaním. Nechal by som to však tak trochu na osud. Kto je zdravý a nie je očkovaný, tak sa skôr alebo neskôr nakazí.  

Čítal som, že na Západe radia ľuďom, aby si často umývali ruky. Školáci v Británii to vraj budú musieť robiť každú prestávku.
Samozrejme, v takej chvíli nie je ničoho nikdy dosť. 

Ale prečo umývanie rúk, keď nákaza lieta vo vzduchu?
To je pravda. Ľudia si väčšinou myslia, že vzduchom sa šíri nádcha, ale tá sa naopak prenáša na rukách. Chrípka sa šíri kvapôčkovo, teda najmä vzduchom. Nie je to nijako dramatické: keď je v lietadle nakazený pasažier, obyčajne sa skúmajú cestujúci, ktorí sedeli tri rady pred ním a tri rady za ním. Ak ide napríklad o nemocnice alebo spálne, uvádza sa, že postele by mali byť meter od seba. To je dostatočná vzdialenosť. 

Ľudia si asi budú myslieť, že vírus sa môže pohybovať v podstatne väčšom okruhu.
Vírus, aby som použil zjednodušený termín, nežije dlho. Je aktívny len niekoľko minút. Kvapka, v ktorej je, rýchlo vysychá. Musí sa rýchlo uchytiť na nejakom tkanive. Preto napríklad nie je možné priniesť vírusy domov na kabáte, ako by si to ľudia mohli predstavovať. 

Majú zmysel rúšky?
Už som ich niekoľko videl v lietadle a na letisku. Ale zmysel to má jedine v prípade preukázaného kontaktu. Keď napríklad nesiete chorému susedovi jedlo. 

A čo snaha „preventívne“ ochorieť terazflMinisterstvo zdravotníctva varovalo pred tým, aby sa ľudia zámerne vystavovali chrípke. Čo si o tom myslíte?
Ako lekár to nemôžem odporúčať. Niektorí konkrétni ľudia môžu mať napríklad zdravotné ťažkosti, ktoré by chrípka skomplikovala. 

A vo všeobecnosti to pomôžeflKeby sa naplnili čierne scenáre, budú na tom lepšie tí, ktorí už dnes ochoreli na ľahšiu formuflZískajú protilátky?
S najväčšou pravdepodobnosťou áno. Vírus v takom krátkom čase nezmutuje. Do Vianoc by sa nemal meniť. Tí, ktorí mali chrípku teraz, ju zrejme nedostanú. Budú z toho ťažiť. Ale za rok sa vírus môže zmeniť. 

Kto patrí medzi rizikové skupinyflČítal som napríklad, že sú to tehotné ženy.
Áno, zdá sa, že choroba má u nich horší priebeh. Potom samozrejme kardiaci, seniori, najmä tí, ktorí žijú v domovoch dôchodcov, pretože sú tam koncentrovaní na jednom mieste. Potom napríklad ľudia s poruchami imunity. Naproti tomu človek v dobrej kondícii by mal chrípku prekonať bez problémov. 

Majú nejakého „strýčka“ tí, ktorí sa dávali očkovať proti bežnej chrípkeflNakoľko nás chráni predchádzajúce očkovanie?
Veľmi nás asi chrániť nebude. Len trénuje našu imunitu. Ukazujú to aj čísla z Británie, kde je naozaj očkovaných dosť ľudí, a napriek tomu je výskyt prípadov chrípky vysoký. Vírus sa tam šíri výrazne. 

Nakoľko bude očkovanie proti prasacej chrípke účinnéflVraj málo pomáha starým ľuďom alebo deťom.
Účinnosť môže byť u nich problematická. U detí sa preto napríklad očkuje dvakrát. Ale aj keď sa u niekoho neujme, očkovanie má zmysel. Šanca, že chrípka bude „redšie“ postupovať od človeka k človeku, je väčšia. Vakcína sa u vás síce napríklad neujme, ale u ľudí okolo vás áno, takže cez ne na vás choroba nedosiahne. 

Keď hovoríme o očkovaní, Gréci oznámili, že nechajú očkovať všetko obyvateľstvo. Nie sú sami. V Česku má byť vakcína pre štvrtinu obyvateľov. Stačí to?
Rozrieďovanie, o ktorom som hovoril, začína fungovať, keď je naočkovaných osemnásť percent populácie. Ideálne by však bolo mať vakcínu pre tretinu obyvateľstva a viac.