Niet na svete byliny, aby na niečo nebola

Myrha – nádej na spásu

Myrhovník pravý (Commiphora myrrha) známy aj ako myrha, odnepamäti sprevádza človeka pri spirituálnych a náboženských obradoch, ale aj v liečiteľstve a medicíne. Väčšina (150 zo 190) druhov myrhovníka pochádza z púští východnej Afriky – oblasti tzv. Afrického rohu (Jemen, Somálsko, Eritrea a východná Etiópia) a z Arabského polostrova. Ďalšie druhy týchto trnkám podobných drevín rastú aj na Madagaskare či v Indii. Myrhovníky, najmä myrhovník pravý, vytvára aromatickú živicu – biblickú myrhu, jednu z najvzácnejších substancií v histórii.

Ker z púšte

Myrhovník pravý je opadavý ker alebo malý stromček prispôsobený životu na púšti: hrubý kmeň, tŕnisté vetvy, drobné vrúbkované listy s krátkymi lístkami. Jednotlivo alebo vo zväzočkoch vyrastajúce trojpočetné kvety sa po oplodnení menia na kôstkový plod s 1–2 semenami. Myrha vyteká pri narušení z kanálikov v dreve myrhovníka: medovitá, žltohnedá priesvitná hmota, ktorá na vzduchu rýchlo tvrdne a tmavne. Správne je to glejoživica, zmes zložitých cukrov, živíc, steroidov a silíc. Z jedného stromu sa dá ročne získať až 1 kg. Tá najkvalitnejšia, herabol, pochádza zo somálskych a etiópskych myrhovníkov, menej kvalitný bisabol je z Arabského polostrova. Samotné slovo “myrha” pochádza z aramejského a arabského “mur” – v preklade “horký”. V hebrejčine (v Biblii) sa nazýva “mor”, až v gréčtine sa objavuje názov “myrrha”. V staroveku ju ťavie karavány distribuovali z oblastí výroby v južnej Arábii do celého Stredomoria. Stála tak doslova pri kolíske civilizácie. Starí Egypťania ju pálili v chrámoch a palácoch a používali pri balzamovaní múmií. Gréci pili vína “navoňané” myrhou, zatiaľ čo ich milenky si ňou pomádovali vlasy; napokon, do parfumov sa pridáva dodnes. O veľkú reklamu sa postaral jeden z mudrcov, ktorý ju daroval novonarodenému Ježiškovi (Matúš 2:11). Od tej doby je myrha v zmesi s kadidlom súčasťou tých najvýznamnejších kresťanských slávností, svätenia chrámov, pomazania vysokých kňazov a kráľov, a pod. Okrem tohto kozmetického a spirituálneho využitia sa myrha cenila a stále sa vysoko cení aj v lekárstve.

Myrha robí zázraky

Myrha má najmä protizápalové, analgetické a sťahujúce účinky. Skvelo sa tak uplatní pri liečbe otvorených rán, odierok či vredov a v ústnej dutine – afty, krvácanie ďasien, bolesti zubov. Vrelo sa odporúča pri infekciách a zápaloch dýchacích ciest, na nachladnutie a astmu (uľahčuje odkašliavanie). Osvedčila sa aj v boji s maláriou a týfom, pri poruchách trávenia a bolestiach brucha.

V čínskej a najmä ájurvédskej medicíne sa myrha odporúča ako jeden z najúčinnejších liekov pri reumatických, artritických a obehových ťažkostiach, v menopauze a pri poruchách nervového systému. Západná medicína sa zatiaľ obmedzuje na ústnu dutinu – kloktadlá, ústne vody, zubné pasty a prášky, prípravky proti parodontóze, a pod. Moderné výskumy však už potvrdili takmer zázračné účinky myrhy pri výskume liečby hneď niekoľkých najvážnejších chorôb, ohrozujúcich ľudstvo: myrhový extrakt spoľahlivo zabíja aj tie najodolnejšie nádorové bunky! Potvrdila sa aj skúsenosť kuvajtských diabetikov, že myrha znižuje a optimalizuje hladinu glukózy v krvi. Výrazne znižuje hladinu LDL – “zlého” cholesterolu. Potvrdené boli aj analgetické účinky – myrha aktivuje opioidné receptory v mozgu, zodpovedné za vnímanie bolesti. Pritom neboli zistené žiadne nežiadúce účinky myrhy, len tehotné by sa mali mierniť v dávkovaní. Myrha môže podporiť účinky liekov na štítnu žľazu a cukrovku. Najčastejšie ju dostať vo forme tinktúry, ochutnať ju môžete aj vo Vironale od Energy. Hoci myrhovú tinktúru používajú na hojenie rán aj veterinári, alternatívna medicína nám pripomína, že myrha hojí nielen fyzické, ale zároveň aj psychické rany. Posilňuje imunitu a vnútornú vitalitu človeka a prináša mu pokoj a mier v duši. To sa v dnešnej dobe dá použiť, však?

Mgr. Vladimír Vonásek

xSys-5927x