Horec žltý – horký horal

Svoj latinský názov Gentiana lutea dostal po poslednom kráľovi starovekej Illýrie, Gentiovi, ktorý ním vraj liečil mor asi 190 rokov pred Kristom kdesi v západnej časti Balkánskeho polostrova. Práve na horských lúkach a past-vinách strednej a južnej Európy – v Alpách, Pyrenejach, na Apeninskom a Balkánskom polostrove – je horec žltý pôvodným druhom. Prirodzené, izolované populácie rastú aj na úbočiach tatranských štítov, na území Českej republiky sa v 20. a 30. rokoch minulého storočia vysádzal na použitie v liečiteľstve a pri výrobe likérov. V alpských oblastiach sú horké horcové likéry dodnes obľúbené. My už na zber enciánu, postrelenca či žlčovníka, ako korenárky nazývali túto bylinku, môžeme zabudnúť. Kdesi v Krkonošiach, na Šumave, v Krušných či Orlických horách sa stále rozmnožuje. Dnes je však encián zákonom chránená rastlina. Len výnimočne sa pestuje na okrasu

Statný a vytrvalý
Horec žltý je statný druh z čeľade horcovitých. Svojím neprehliadnuteľným telom a jasnožltými kvetmi je nezameniteľný s inými druhmi horca – dorastá až do výšky 1,5 metra a označenie “trvalka” je vhodné – môže sa dožiť aj 60 rokov. Energiu uschováva v hrubom kruhovitom podzemku.

Dutá, nevetvená stonka s listami vyrastá z prízemnej ružice rozložitých (až 30 cm dlhých a 15 cm širokých) listov elipsovitého tvaru. Listy na stonke sú neprehliadnuteľné: spodné s krátkymi lístkami, horné prisadnuté, všetky s výraznou súbežnou žilnatinou. Od mája do augusta vykvitne na vrchole stonky, zovretej v listoch, okolo desať zlatožltých kvetov. Sú trubkovité, asi 4 cm dlhé, päťpočetné a obojpohlavné. Po oplodnení sa menia na vajcovité kapsulky s drobnými semienkami.

Najviac užitočných látok obsahuje samozrejme podzemok horca. Zapácha výrazne sladkasto a chutí horko. Nie nadarmo sa mu hovorievalo aj “žlčovník” či “žlčník”. Medzi najvýznamnejšie obsahové látky patria horčiny, horké glykozidy a triesloviny, ďalej terpény, alkaloidy, slizy, pektíny, inulín, minerály, atď.

Horké je dobré
Sušený koreň sa od nepamäti hojne užíva na neduhy ľudí a ich zvieracích blížnych. Ako väčšina liečiviek, aj encián má široké pole využitia a jednu špecializáciu. Horec žltý je “macher” na trávenie a vylučovanie (amarum a stomachikum). Podporuje produkciu takmer všetkých tráviacich štiav: slín, žlče, žalúdočných štiav a tráviacich enzýmov. Čaj z koreňa enciánu teda lieči od úst až… po koniec: pálenie záhy, nechutenstvo, nadúvanie, žalúdočné a črevné katary, podporuje činnosť pečene, žlčníka, pankreasu, čriev a obličiek. Je účinný na obličkové kamene a črevné parazity (napr. škrkavky).

Čaj z horca zároveň účinne zbavuje bolestí svalov a hlavy, znižuje horúčku, podporuje centrálnu nervovú sústavu a krvotvorbu (bielych a červených krviniek). To všetko doslova regeneruje celý organizmus a účinne pomôže nielen pri nachladnutí a chrípke, výrazne urýchli aj rekonvalescenciu po ťažkých ochoreniach. O sile liečivých účinkov tejto bylinky sa môžete presvedčiť na vlastnej koži – má protizápalové a protireumatické účinky. Obklady (kedysi aj z čerstvých listov) alebo kúpele v horkom náleve sa používajú na hojenie rán, dnu a artritídu, aj pri ženských zápaloch.

Pretože horec žltý je chránená rastlina, môžete si ho v rôznych podobách iba kúpiť. Tvorí zložku horkých “thé”, kvapiek, tinktúr a piluliek, atď. Používa sa aj v homeopatii. V čajovej zmesi sa odporúča miešať najmä s palinou alebo borievkou a horkú chuť prekryť škoricou, citrónovou či pomarančovou kôrou a medom.

Horec žltý by nemali užívať tehotné a dojčiace ženy a osoby s vysokým krvným tlakom. Predávkovanie spôsobuje bolesti hlavy. Bezpečné množstvo enciánu obsahuje Regalen od Energy. Je veľmi vhodný pri aktuálnej jarnej očiste a regenerácii.

Mgr. Vladimír Vonásek

Zdieľajte nás na sociálnych médiách

Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina otvorených ľudí môže zmeniť svet. V skutočnosti je to to jediné, čo ho naozaj mení.