Spánok náš každodenný daj nám dnes

Je to najúčinnejší liek a je zadarmo. Väčšina ľudí si však neuvedomuje, ako zásadne dostatok spánku ovplyvňuje naše fyzické i mentálne zdravie. Keby to bolo každému jasné, nemali by sme v súčasnej dobe na svete nebezpečnú zakrádajúcu sa epidémiu, ktorá má monštruózny vplyv na naše prežívanie, rozhodovanie, schopnosť učenia, bezpečnosť na cestách a v neposlednom rade aj dĺžku nášho života. Mám na mysli celosvetovú epidémiu nedostatku spánku.



NAJRÝCHLEJŠIA CESTA DO HROBU
Štúdiom problematiky spánku som strávila celý mesiac, a preto všetko, čo sa v tomto článku dočítate, nie sú moje názory, ale vedeckými experimentmi podložená fakty. To len pre prípad, že by ste sa chceli šklbať hneď pri počiatočnom tvrdení, totiž že dospelý človek potrebuje pravidelne spať 7-9 hodín denne. Neexistujú žiadne výnimky, pretože prirodzená dĺžka nášho spánku závisí od cirkadiánneho rytmu, ktorý sa vyvinul ako evolučná adaptácia na striedanie dňa a noci na planéte Zem. Ak by sme žili na inej planéte, je viac než pravdepodobné, že by sme mali iný cirkadiánny rytmus, a teda inú potrebu spánku. Aj v mojom najbližšom okolí sú ale ľudia, ktorí sa považujú za supermanov a tvrdošijne si trvajú na tom, že im stačí 5-6 hodín spánku denne. Ako chcete, supermani, sami si skracujete život ...

Pekným príkladom podporujúcim toto tvrdenie je štatisticky nameraný 21% nárast incidencie infarktu zakaždým, keď sa zimný čas zmení na letné, a my tak prídeme o jednu "obyčajnú" hodinu spánku. Skrátenie doby pravidelného spánku na 6 a menej hodín vedie ďalej k vyššiemu riziku mŕtvice, srdcových komplikácií a rakoviny, potláča dramaticky imunitu, urýchľuje rozvoj stareckej demencie a Alzheimerovej choroby, zhoršuje depresívne a úzkostné stavy, urýchľuje starnutie. Čo sčítané a podčiarknuté vedie ku skráteniu života a navyše k celkovému zhoršeniu jeho kvality.

VYSNÍVANÉ RIEŠENIE
Nedostatok spánku sa okrem iného výrazne premieta aj do našej pamäti, a teda do schopnosti učenia. Nevyspaté dieťa dosahuje v škole dokonca o 40% horšie výsledky ako dieťa, ktoré sa vyspalo. Treba podotknúť, že deti potrebujú prirodzene spať dlhšie (cca 10 hodín), a to až do veku 25 rokov, do tej doby sa totiž mozog stále vyvíja. Niet divu, že medzi deťmi a dospievajúcimi pribúda psychických problémov, porúch pozornosti a samovražedných tendencií, ani väčšina detí totiž nespí dostatočne dlho na to, aby sa ich mozog vyčistil a zregeneroval.

Nedoceňovanie superschopností nášho mozgu je však to, že dokáže v spánku prísť na riešenie i celkom zložitých úloh. Príkladom za všetky je schéma, ktorá zoraďuje chemické prvky podľa logického poriadku, známej pod menom Mendelejevova periodická sústavy prvkov. S touto úlohou si Mendelejev lámal hlavu dlhé roky a snažil sa usilovne prísť na to, ako urobiť v chemických prvkoch poriadok. Podarilo sa mu až raz v noci, keď to všetko jeho mozgu „docvaklo“ a keď sa ráno prebudil, poznal riešenie.


Náš mozog je naozaj geniálny nástroj, ktorý vie vyvodzovať súvislosti z podnetov prijatých počas dňa, a tých je oveľa viac, než si uvedomujeme.
Spánok je teda nevyhnutný pre spracovanie skúseností, prenesenie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäte, ale aj hlavnou podmienkou pre našu kreativitu. Blahorečím preto život na voľnej nohe, pretože si môžem vstávať, kedy chcem. A prajem všetkým zamestnancom a školo povinným, aby tým, ktorí to môžu ovplyvniť, došlo, že vyspatý človek aj študent podáva dramaticky lepší výkon ako ten, ktorý je nútený vstávať na budík.



SPÁNKOVÁ DEPRIVÁCIA - NAJVÄČŠÍ NEPRIATEĽ ČLOVEKA
Ponechajme bokom prípady tých, ktorí si spánkovú depriváciu zaobstarávajú dobrovoľne, a venujme sa tým, ktorí by veľmi radi spali, ale nejde im to. Neschopnosť zaspať a spať v pokoji celú noc má vo väčšine prípadov spoločného menovateľa, a tým je vysoká hladina kortizolu, hormónu nadobličiek, ktorý sa prirodzene vyplavuje v stresových situáciách. Pri chronickom strese je potom kortizol v obehu nepretržite. Bohužiaľ sa jedná o typický začarovaný kruh.

Čím menej spíme, tým skôr reagujeme na rad podnetov precitlivene a vnímame ich ako ohrozenie, a tým viac kortizolu naše telo produkuje.
Frustrujúcou pravdou však stále zostáva, že najlepším liekom na stres je dostatok kvalitného spánku. Niet divu, že sa toľko zúfalých stresovaných jedincov uchyľuje k prehĺtaniu práškov na spanie v snahe z toho deprimujúceho kolieska vystúpiť. Smutné na tom je, že lieky na spanie fungujú práve opačne. Kvalitu spánku len zhoršujú, vedú k závislosti, a navyše ich užívanie zvyšuje riziko rakoviny.

PRÍRODNÉ SPACIE PROSTRIEDKY
Pre tých, ktorí sa z toho chcú vymotať, mám dobrú správu. Existuje totiž prírodné riešenie. Celitin pomáha zlepšiť prekrvenie mozgu, prehlbuje predovšetkým REM fázu spánku, kedy sa nám zdajú sny. Korolen je zaspávacia istota, celkovo totiž harmonizuje oblasť mozgu a navodzuje duševnú rovnováhu. Jedno kvapátko Korolenu a jedna kapsula Celitinu pred spaním naozaj výrazne zlepšujú kvalitu spánku. Ďalší relevantný produkt je Gynex, ktorý vďaka obsahu sladkého drievka prispieva k duševnému zdraviu a pokoju a harmonizuje hormonálny systém (kortizol). Je ale nutné užívať ho určite aj počas dňa, ideálne 3x denne 7 kvapiek. Dobrý efekt na redukciu stresu a zlepšenie schopnosti zaspať má tiež Relaxin.

Čím lepšie budeme spať v noci, tým lepšie sa nám bude dariť vo dne, sme totiž jin-jangové bytosti a pulzovanie medzi aktivitou a hlbokou relaxáciou je spôsob, ako prirodzene dosahujeme vyrovnanosť. Vo svojom vlastnom záujme by ste sa preto mali vzdať všetkého ponocovania, ibaže by ste sa chceli poriadne vyspať až v hrobe ...