Poďme si najskôr vysvetliť základné pojmy a procesy:

Čo sú voľné radikály a ako vznikajú

Voľné radikály sú v podstate atómy či skupiny atómov s nepárovým počtom elektrónov, teda s jedným elektrónom navyše. To ich robí vysoko nestabilné a reaktívne. Takéto atómy sa rýchlo nadväzujú na ďalšie, ktorým berú po jednom elektróne, a tak aj ich premieňajú na voľné radikály. To spúšťa reťazovú reakciu.

Voľné radikály sa tvoria ako vedľajší produkt látkovej výmeny, keď sa pôsobením kyslíka rozdelia molekuly, ktoré obsahovali slabé spojenia atómov a ich elektróny sa tak začnú snažiť viazať na ostatných.

Vzniknuté radikály bývajú veľmi nestabilné a agresívne a tým, že vytrhávajú elektróny z ostatných atómov či molekúl, poškodzujú bunky nášho organizmu.

Tvorba voľných radikálov je teda primárne spôsobená kyslíkom – prvkom, ktorý nutne potrebujeme pre život. Produkcii voľných radikálov sa teda nedá úplne zabrániť.

Nie všetky voľné radikály sú ale „zlé“. Niektoré telo samo používa na boj s mikróbmi a patogénmi.

Čo zapríčiňuje vznik voľných radikálov

Tvorba voľných radikálov sa v našom tele deje bežne v prirodzenom procese. Existujú ale vplyvy, ktoré dokážu produkciu voľných radikálov niekoľkonásobne zvýšiť a na ktoré už telo samo nestačí. Sú nimi:

• Cigaretový dym
• Znečistenie životného prostredia
• Radiácia
• Drogy a alkohol
• Pesticídy
• Priemyselné rozpúšťadlá
• Ozón

Často sa dočítate, že aj cvičenie spôsobuje vznik voľných radikálov. Áno, je to pravda, ale ide o normálny proces v ľudskom tele, na ktorý telo reaguje samo zvýšenou tvorbou vlastných antioxidantov. Bohužiaľ, pri vonkajších škodlivých vplyvoch to takto nefunguje.

Čo voľné radikály spôsobujú

Voľné radikály poškodzujú alebo ničia bunky, čo vedie k vzniku rôznych chorôb. Voľnými radikálmi sú ohrozené všetky bunky, ktoré na svoje procesy potrebujú kyslík. Najhoršie voľné radikály sú schopné v jadrách a membránach buniek zničiť molekuly nukleových kyselín, proteínov, sacharidov a lipidov. Voľné radikály atakujú tieto dôležité makromolekuly, čo vedie k narušeniu rovnováhy.

Mutácie a ničenie buniek potom vyústi do srdcovej choroby, rôznych typov rakoviny, či do predčasného starnutie. Nadmiera voľných radikálov tiež prispieva k zhoršeniu zápalových stavov a priťaženiu, pokiaľ práve organizmus bojuje s infekciou.

Telo má svoj vlastný obranný mechanizmus proti tvorbe a šíreniu voľných radikálov - antioxidanty.

Telo si s voľnými radikálmi dokáže poradiť, ale potrebuje vašu pomoc

Úloha antioxidantov

Antioxidanty sú molekuly, ktoré sa spárujú s voľnými radikálmi a zastavia tak nebezpečnú reťazovú reakciu. V podstate „darujú“ jeden svoj elektrón radikálu, čím zastavia jeho ničivé ťaženie.

Antioxidanty sú výnimočné svojou schopnosťou stability aj bez jedného elektrónu. Teda tým, že sa podelí o jeden svoj elektrón s voľným radikálom, sa zároveň samé nepremenia na voľný radikál.

Naše telo sa vie samo brániť voľným radikálom, predovšetkým vďaka tvorbe enzýmov s antioxidačnými účinkami. Ich počet však nie je neobmedzený. Najmä pokiaľ sme vystavení škodlivým faktorom, potrebujeme získať zvýšenú dávku antioxidantov zo stravy.

Hlavné antioxidanty medzi, ktoré patrí napr. vitamín C a E, beta karotén a selén, si už telo vyrobiť nevie. Je teda nutné ich dodať v jedle.

Vitamín E – najbežnejší antioxidant, vôbec najefektívnejší v prerušení reťazovej reakcie voľných radikálov.

Vitamín C – najúčinnejší pri boji s voľnými radikálmi spôsobenými fajčením či znečistením. Súčasne sa podieľa na recyklácii vitamínu E ako antioxidantu.

Oxidačný stres

Posledný termín, ktorý je vhodné poznať. K oxidačnému stresu dochádza, keď nastane nerovnováha medzi produkciou voľných radikálov a schopnosťou tela vyrovnať ich škodlivé účinky neutralizáciou antioxidantmi.

Ako si zaistiť prísun antioxidantov

Najlepšou cestou, ako si zaistiť dostatočný prísun antioxidantov, je vyvážená strava, ktorá obsahuje dostatok ovocia a zeleniny. Vitamíny a doplnky stravy sa príliš neodporúčajú, len keď nie je iná voľba. Ich účinok je totiž podstatne slabší.

Konzumáciou superpotravín, ktoré sú len prirodzene vysušené a neprešli chemickými procesmi, si tiež zaistíme zvýšený prísun antioxidantov. Z našich superpotravín majú najsilnejšie antioxidačné účinky Spirulina, Chlorella a Acai:

Spirulina

Spirulina je jedným z najkoncentrovanejších zdrojov beta karoténu, významného antioxidantu. Beta karotén sa v našom organizme premieňa na vitamín A. Beta karotén má priaznivé účinky na imunitu, zrak, kožu, tvorbu kostí a zubov.

Chlorella

Chlorella má síce o niečo menej silné antioxidačné účinky ako Spirulina, ale aj tak je stále významným zdrojom antioxidantov. V menšom množstve tiež obsahuje beta karotén, ďalej aj vitamíny C a E.

Acai

Acai obsahuje širokú škálu všetkých najdôležitejších antioxidantov, ako napr. vitamín C, E a A. Podľa stupnice antioxidačnej kapacity ORAC má Acai najvyšší obsah antioxidantov zo všetkých druhov ovocia.

Najlepší prísun antioxidantov si zaistíte konzumáciou ovocia a zeleniny.

Poďme si to všetko ešte zhrnúť. Voľné radikály sa v našom tele tvoria prirodzenými procesmi aj pôsobením vonkajších škodlivých vplyvov. Na zachovanie rovnováhy organizmu potrebuje telo vyprodukovať antioxidanty, ktoré voľné radikály zneškodnia. Niektoré enzymatické antioxidanty si telo vyrobia samo, ďalšie ale musíme dodať zo stravy. Keď počet voľných radikálov prevýši počet dostupných antioxidantov, dostaví sa oxidačný stres a dochádza k poškodeniu a ničeniu buniek.

Zdroje: [1] [2] [3] [4] [5] [6]